Zuzka Zguriška, vlastným menom Ľudmila Dvořáková, rod. Šimonovičová (* 13. apríl 1900, Myjava – † 24. september 1984, Praha) bola slovenská prozaička, dramatička a prekladateľka.
Životopis
Vyrastala v rodine myjavského evanjelického učiteľa Michala Šimonoviča, rodné meno dostala po matke Ľudmile, rodenej Valáškovej. Jej predkovia patrili k známym myjavským rodinám s obchodníckou a mydlárskou tradíciou. Ján Valášek, pradedo Zuzky Zgurišky, zorganizoval počas Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 „bandérium“ 40 dobrovoľníkov, ktorí bojovali v radoch hurbanistov, za čo neskôr strávil 10 mesiacov vo väzení.
Vzdelanie získavala v Myjave, Modre, jeden ročník absolvovala v Himmelkrone (Bavorsko), neskôr študovala na učiteľskom ústave v maďarskom Hódmezővásárhelyi, odtiaľ prestúpila na učiteľský ústav v srbskej Subotici, napokon maturovala v roku 1920 v Ústave ku vzdělání učitelek v Brne.
V rokoch 1920 – 1924 pracovala ako učiteľka v Myjave, vydala sa za Jaroslava Dvořáka a presťahovala do Bratislavy, kde žila až do roku 1945. Počas druhej svetovej vojny vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor filozofia a dejiny umenia a získala titul PhDr.
V roku 1945 sa presťahovala s manželom a dvomi deťmi do Prahy, kde jej manžel nastúpil na miesto štátneho úradníka. V rokoch 1949 – 1951 pracovala na Barrandove ako filmová scenáristka, potom sa venovala literárnej činnosti. V roku 1960 jej bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa.
Tvorba
Svoje prvé dielo uverejnila v roku 1922 v Slovenskom denníku a postupne začala prispievať i do ďalších časopisov a denníkov (Robotnícke noviny, Živena, Elán, Slovenské pohľady a i.). Spolupracovala tiež s Československým rozhlasom, ktorý pravidelne uverejňoval jej diela, venovala sa i divadlu, no zo zdravotných dôvodov odmietla stály angažmán, hoci mala ako herečka veľký úspech (vystupovala i v Slovenskom národnom divadle).
x