Samuel Hruškovic (tiež Samuelis Hruscowitz) (∗ 1. apríl 1694, Krupina, Slovensko – † 1. september 1748, Banská Bystrica, Slovensko) bol slovenský evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ, ale tiež prekladateľ a editor.
Životopis Narodil sa v meštianskej rodine Imricha Hrušku a jeho manželky Rebeky Zimaniovej, no detstvo prežil v Turom Poli u starých rodičov, kde aj chodil v roku 1702 do školy. Neskôr študoval v Krupine (1702 - 1705), Banskej Bystrici (1705 a 1711 - 1717), Jelšave, Gemeri (1709), Rožňave, Banskej Štiavnici (1710), Lučenci (1717) a napokon na univerzite vo Wittenbergu (1717 - 1719), kde študoval teológiu, ale tiež fyziku, medicínu, matematiku, právo a jazyky. Pracoval ako domáci učiteľ a vychovávateľ v zemianskych rodinách v Radvani (1711 - 1717) a v Banskej Bystrici (1719 - 1720), neskôr pôsobil ako diakon v Lešti, rektor v Sennom a evanjelický farár v Kostolných Moravciach, slovenský (1732 - 1737) a nemecký (1737 - 1748) farár v Banskej Bystrici, a v roku 1743 bol superintendantom banského okolia. Bol obvinený zo zavádzania neprípustných noviniek a zbavený kňazského i biskupského úradu, no v roku 1748 sa do úradu vrátil.
Tvorba Skladal latinské príležitostné verše, epigramy a najmä náboženskú lyriku, pokúsil sa aj o drámu (slovenská mytologická komédia), z prozaických žánrov písal napr. slovenské modlitby, latinské dišputy, katechizmus a latinskú autobiografiu. Je autorom 17 vlastných piesní, v ktorých používa výrazové prostriedky charakteristické pre barokovú literatúru – metafory, obrazy z pastierskeho života, antitézy), no jeho tvorba mala pôsobiť viac na rozum ako na cit. dráme a próze používal jednoduché vety a nekomplikované súvetia, čo však nijako neochudobnilo jeho poetické vyjadrovanie. Okrem toho je tiež autorom 74 prekladov nemeckých piesní (Martin Luther, Gašpar Neumann, Zachariáš Titius a i.). V latinskej autobiografii vykresľuje svoj život chudobného študenta, zážitky s kurucmi a zbojníkmi i portréty zaujímavých ľudí (napr. Mateja Bela). Bol tiež editorom 2 vydaní Tranovského Cithary sanctorum, v ktorom uviedol novú slovenskú piesňovú tvorbu, ako aj nemeckú ortodoxnú náboženskú lyriku. Druhé vydanie určilo definitívnu podobu Tranovského kancionálu.
Dielo , 1710 – Polyfémus, mytologická komédia , 1719 / 1720 – Život Samuela Hruškovica (Vita Samuelis Hruscowitz), autobiografia , 1719 – Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho (Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani), rozprava , 1722 – Agenda, náboženská práca , 1727 – O šťastí, školská dišputa , 1729 – Katechismus D. M. L., kterýž slove menší, Lutherov malý katechizmus
x