Rudolf Jašík

Rudolf Jašík (∗ 2. december 1919, Turzovka – † 30. júl 1960, Bratislava) bol slovenský prozaik, básnik a publicista.

Životopis Narodil sa ako najstarší z troch detí – synov, v rodine kysuckého mäsiara, ktorý v roku 1924 skrachoval a potom sa vybral do Kanady za prácou. Na Kysuciach ho vychovávala stará mama s finančnou podporou matkinej sestry R. Jašíka, ktorá žila v USA. Vzdelanie začal získavať v roku 1928 na gymnáziu v Nitre, kde býval na internáte. Nakoľko po smrti starej mamy, doma nebolo dosť peňazí, odišiel v roku 1935 vyučiť sa do Baťových závodov v Zlíne. Popri zamestnaní po večeroch pokračoval vo vzdelávaní na exportnej obchodnej akadémii. Po nezhodách ho v roku 1938 prepustili zo zamestnania a tiež vylúčili zo školy. Vrátil sa na Kysuce a žil v Turzovke.JAŠÍK, R.: Na brehu priezračnej rieky, Tatran 1972, str. 291 – 292, riadok 3, a nasl.

Za ilegálne šírenie letákov ho v Trenčíne v januári roku 1940 uväznili na 5 mesiacov. Počas väzby sa "politicky podkul" a učil sa ruštinu.JAŠÍK, R.: Na brehu priezračnej rieky, Tatran 1972, str. 294, riadok 16, a nasl. Po prepustení narukoval k delostreleckému pluku v Ružomberku a aktívne bojoval na ukrajinskom fronte, kde ho odsúdili za sabotáž (ničenie diel a iného vojenského materiálu), dostal však amnestiu. Pokúsil sa o prechod k sovietskemu vojsku (do sovietskeho zajatia), no napokon sa chorý vrátil a čoskoro na to ho odvelili na Kaukaz. Za protivojnové a protifašistické názory ho degradovali a odsúdili do vojenského väzenia, až bol v roku 1944 prepustený z armády a pridal sa k partizánom. Po vojne pracoval v Baťovanoch (dnešné Partizánske) v závodnom časopise Slobodná práca a organizoval Leninov krúžok pre marxistickú výchovu mládeže. Angažoval sa tiež politicky, stal sa členom KSČ, neskôr bol členom národného výboru a tajomníkom výboru Národnej fronty v Partizánskom. Spolupracoval tiež s denníkom Pravda a redigoval Hlas nitrianskeho kraja. V roku 1947 ochorel na tuberkulózu a niekoľko mesiacov sa liečil v Tatrách.JAŠÍK, R.: Na brehu priezračnej rieky, Tatran 1972, str. 304, riadok 23, a nasl. V rokoch 1949 – 1952 bol v Baťových závodoch vedúcim kultúrno-propagačného oddelenia a v rokoch 1952 – 1955 pracoval na krajskom národnom výbore v Nitre ako inšpektor pre múzeá a pamiatky, od roku 1955 bol predsedom Krajského výboru zväzu zamestnancov štátnych orgánov v Nitre. Zomrel veľmi nečakane vo veku 41 rokov po operácii žalúdka. Pochovaný je v Partizánskom.

Tvorba Svoju literárnu kariéru začal v roku 1940, najskôr ako básnik radiaci sa medzi nadrealistov, neskôr začal písať poviedky. Prvé literárne pokusy ostávali často len v rukopisnej podobe a neskôr ich veľa sám zničil. Jeho diela odrážali politické a umelecké názory, ale tiež jeho cit pre vzťah človeka k prírode a emocionálne vnímanie mladosti. Prvé uverejnil v Slobodnej práci v roku 1945. V baladických príbehoch zachytil život kysuckého ľudu (Na brehu priezračnej rieky) i protifašistický odboj (Námestie svätej Alžbety, nedokončená trilógia Mŕtvi nespievajú). Rozvíjal umelecké postupy lyrizovanej prózy, ktoré podtrhujú baladické ladenie a osudovosť príbehov (novely Povesť o bielych kameňoch, Čierne a biele kruhy).

Viac na wikipédii.

Rudolf Jašík má na Slovensku 10 ulíc a námestí.

Zoznam ulíc

  1. Jašíkova, Bratislava
  2. Jašíkova, Čadca
  3. Rudolfa Jašíka, Dolné Vestenice
  4. Rudolfa Jašíka, Kláštor pod Znievom
  5. Rudolfa Jašíka, Partizánske
  6. Rudolfa Jašíka, Prievidza
  7. Rudolfa Jašíka, Spišská Nová Ves
  8. Jasikova, Turzovka
  9. Rudolfa Jašíka, Zvolen
  10. Jašíkova, Žilina
Kategórie: Slovenskí spisovatelia, Narodenia 2. decembra, Narodenia v 1919, Osobnosti z Turzovky, Úmrtia 30. júla, Úmrtia v 1960, .
Chýba vám nejaká osobnosť? Uistite sa, že má svoju stránku na slovenskej wikipédii a pridajte ju do kategórie Osobnosti s ulicami. Zmeny sa za pár dní prejavia automaticky aj tu.
Všetky osobnosti na epsilon.sk. Zdrojom dát je Openstreetmap a wikipédia, dáta sú šíriteľné pod licenciou Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported.
ε epsilon logo