Rastislav alebo Rastic z dynastie Mojmírovcov (v modernej češtine Rostislav; *cca 820 – † po 870 vo väzení v Bavorsku) bol v rokoch 846 – 870 druhým veľkomoravským kniežaťom. Za jeho vlády prišli na územie Veľkej Moravy Konštantín a Metod ako byzantská misia, ktorá u nás vytvorila základy slovanského písomníctva. V textoch je Rastislav titulovaný ako rex [kráľ], regulus [doslova „malý kráľ“, králik] alebo kňaz [knieža]. Jeho kanonizácia pravoslávnou cirkvou sa konala 29. októbra 1994 v Prešove a 30. októbra 1994 v Brne.
Varianty Rastislavovho mena
Príklady doložených tvarov Rastislavovho mena v dobových textoch:
- Rastic (Apológia mnícha Chrabra)
- Rastisclao (Cividalské evanjelium)
- Rastitius (list pápeža Mikuláša I. Ľudovítovi z mája alebo júna 864)
- Rasticius (Annales Alamannici a Annales Xantenses)
- Rastiz (Fuldské letopisy a Reginonis Chronicon) (aj vo variantoch: Rastic, Rastizes, Rastices )
- Ratzidus (Annales Hildesheimenses…)
- Restitius/ Resticius (Annales Bertiniani)
- Rastislaus
- Ratislaus
Ďalšie mená vyskytujúce sa v literatúre:
- Rostislav (český tvar)
- Rastilaus
- Rastirius
- Radislaus
Rastislavov pôvod
Rastislavovo meno je zaznamenané v staroslovienskych prameňoch v podobe Rastic a v najstarších prameňoch (M.S. Ďurica spomína, že v „aspoň 14 análoch a kronikách“) je zaznamenané najčastejšie v podobe Rastic alebo jej variantoch (napr. Rasticius v Annales Alamannici, Annales Xantenses, Rastizen v Ruodolfi Fuldensis Annales, Rastiz v Reginonis Choricon atď.), nikdy nie napríklad v tvare Rostic a zriedkavo vo variantoch tvaru Rastislav. Meno Rastic môže byť z jazykového hľadiska jedine buď (stredo) slovenského pôvodu alebo (podľa P. Ratkoša) môže pochádzať aj z – čisto hypotetického – jazyka stredovekých Slovanov (Slovákov) v dnešnom Maďarsku. Ján Stanislav doslova píše: „Forma Rastic nie je možná u nijakých iných Slovanov, len práve u Slovákov, a to u stredných Slovákov, resp.
x