Oldrich Majda (∗ 5. apríl 1930, Kováčovce - † 15. marec 2006, Bratislava) bol slovenský umelec, maliar, ilustrátor a sochár.
Život Majda sa narodil so srdcovou vadou, lekári očakávali že sa dožije len sedem až desať rokov. Už v desiatich rokoch začal maľovať. V rokoch 1949-1953 študoval na Slovenskej technickej univerzity v Bratislave na fakulte architektúry a na vysokej škole múzických umení v Bratislave scénografiu. Do roku 1968 pracoval v redakciách rôznych novín a časopisov, ako technický a grafický redaktor. Od normalizácie 1968-1990 už nemohol vykonávať svoju prácu a vystavovať svoje diela, začal pracovať ako maliar a staviteľ kulís v dekoračných dielňach v Slovenskom národnom divadle. V roku 1970 si prenajal pozemok na Devíne a postavil si tam refugium kde vytvoril väčšinu svojich sôch. V priebehu ďalších 35 rokov, si vykopal pod svojim útočiskom areál katakomb z dĺžkou vyše 250 m z rôznymi miestnosťami a plastikami na stenách. Po roku 1990 sa venoval hlavne svojmu umeniu, a mal viac ako 40 samostatných výstav v zahraničí a na Slovensku. Jeho umelecká dráha bola veľmi ovplyvnená francúzskym impresionizmom a postimpresionizmom. Presadil sa predovšetkým ako krajinkár, ale aj zátišiami, aktami, portrétmi, a art-potismi, jeho sochy sú menej známe.
Jeho diela sa odhadujú na viac ako 4 000 exemplárov. Mnoho jeho prác bolo venovaných na prospešné účely, ako v Japonsku v Osake, pod vedením pani Matabi. Výťažok šiel do detskej nemocnice v Lehniciach na Slovensku. V roku 2009 mu udelili čestné občianstvo Suchohradu. krátky rozhovor v roku 2000
== Ilustrácie== , Atómy života, Juraj Bober, Mladé letá vydavateľstvo, 1961 , Od kryštálky k tranzistoru, Karol Dubecký, Mladé letá vydavateľstvo, 1962, 2. diel 1964 , Minerály, Oľga Belešová, Mladé letá vydavateľstvo, 1978 , Tiene storočia,František Višváder, Obzor vydavateľstvo, 1989, ISBN 978-80-215-0042-6. , Kniha kráľov, František Višváder, KLEIO vydavateľstvo, 1998, ISBN 978-80-967862-0-6.
xOldrich Majda má na Slovensku 0 ulíc a námestí.