Knut Hamsun (∗ 4. august 1859, Vågå, Nórsko – † 19. február 1952, Voerholmen, Nórsko), vlastným menom Knud Pedersen, bol nórsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru.
Narodil sa v rodine krajčíra, vyrastal na severe Nórska. Keď mal desať rokov, rodičia ho poslali za strýkom, od ktorého čoskoro utiekol a následne pracoval ako učeň v obchode. Roku 1879 odišiel do Kodane, kde neuspel u vydavateľa. Vrátil sa teda do Nórska, v rokoch 1882 – 88 žil v USA, pracoval ako rybár a sprievodca. V tom čase začal hlboko nesúhlasiť s „anglickým a americkým tržným a nemorálnym pohľadom na spoločnosť“. V roku 1888 sa vrátil do Kodane a v roku 1893 odišiel do Paríža. V rokoch 1898 – 99 cestoval s manželkou po Európe a Ázii. Neskôr žil znova v Dánsku, od roku 1918 v Nórsku neďaleko Narviku.
Životopis Prvé uznanie prišlo s čiastočne autobiografickým románom Sult (Hlad), ktorý bol vydaný v roku 1890. Opisuje v ňom šialenstvo mladého spisovateľa spôsobené hladom a chudobou. Využíva pritom prepracované psychologické monológy. Tento román je v mnohom predchodcom diela Franza Kafku a ďalších spisovateľov zo začiatku 20. storočia, ktorí sa tiež venovali problematike životných podmienok jedinca.
Hamsunovým majstrovským dielom sa stali romány Mystéria alebo Pan. Za román Požehnanie zeme dostal roku 1920 Nobelovu cenu za literatúru. Vo všetkých týchto dielach je ústrednou postavou osamotený hrdina, ktorý stratil dôveru k svojmu okoliu. Hrdina je nakoniec porazený spoločenskými pravidlami a sebeckosťou vďaka neodvrátiteľným zákonom víťazstva silnejšieho (Hamsun sa v tomto inšpiruje Nietzscheho filozofiou).
x