Jaroslav Ježek (∗ 25. september 1906, Praha – † 1. január 1942, New York, USA) bol český skladateľ (skvelo improvizujúci, čo bolo potešením hlavne pre divákov), dramaturg a klavirista. Bol autorom tanečnej, divadelnej a filmovej hudby. Hudobnú inšpiráciu nabral hlavne v džeze. Medzi jeho najznámejšiu a zvlášť populárnu sa zaraďuje jeho hudba k hrám a filmom Osvobozeného divadla, ktorá takmer zľudovela. Stručný životopis Narodil sa v Prahe na Žižkove v rodine krajčíra. Od detstva trpel šedým zákalom. Ako dieťa navštevoval hradčanskú školu pre výchovu nevidiacich. Prekonal šarlach a takmer ohluchol. Navyše mal tiež choré obličky.
V roku 1923 začal študovať na pražskom konzervatóriu a hneď sa zaradil medzi najtalentovanejších žiakov. Medzi jeho učiteľov patrili Josef Suk a Josef Bohuslav Foerster. Stýkal sa aj s mnohými mladými umelcami tej doby, napr. s E. F. Burianom, Vítězslavom Nezvalom, Joe Jenčíkom a predovšetkým s Jiřím Voskovcom a Janom Werichom, s nimi potom vytvoril nesmrteľné trio: Ježek skladal hudbu a Werich s Voskovcom k tomu vytvárali vtipné inteligentné texty. Toto spojenie hudby s dobrým textom zaručovalo divácky úspech.
V medzivojnovom období sa Jaroslav Ježek vydal do Paríža, kde sa po večeroch bavil po krčmách a kabaretoch. Tu predvádzal svoje umenie a tiež tu objavil džez, ktorý ho potom hudobne inšpiroval. V roku 1934 sa stal členom Skupiny surrealistov v ČSR.
Vzhľadom na to, že aktívne spolupracoval na protinacistických hrách Osvobozeného divadla, v januári 1939 spolu s Voskovcom a Werichom emigroval do USA. V USA krátko býval v Pensylvánii a potom sa presídlil do New Yorku, kde pôsobil ako zbormajster spevokolu. Ani milovaná Frances, s ktorou sa Ježek oženil, nedokázala zmierniť jeho zdravotné neduhy, na konci roku 1941 bol hospitalizovaný a na Nový rok 1942 zomrel na chronické obličkové ochorenie vo veku 35 rokov.
x