Ján Zigmundík (∗ 1. apríl 1846, Vrbové – † 26. február 1938, Pezinok) bol slovenský pedagóg, spisovateľ, publicista a prekladateľ.
Pseudonym: Laicus, Ľudomil, Rovný, Ján Rovný Antivaxer
Životopis Študoval na nemeckom reálnom gymnáziu v Bratislave, matematiku a fyziku na polytechnickom inštitúte vo Viedni, nedokončil, na učiteľskej preparandii v Banskej Bystrici (1866 - 1867). Učiteľ na ľudovej škole v Trenčianskej Teplej, Trenčianskych Tepliciach, Pezinku. V roku 1904 - 1919 žil v Bratislave, kde sa venoval iba literárnej činnosti a publicistike, neskôr pôsobil aj ako bankový úradník. Pedagogickej vede sa začal venovať v Banskej Bystrici, z poverenia učiteľského zboru v Banskej Bystrici napísal a vydal svoju pedagogickú prvotinu Úryvky z výchoslovia. Autor učebníc, učebných textov a cvičebníc, ktoré aj upravoval a prekladal. Popri pedagogike študoval aj problematiku prírodných vied, botaniky, medicíny, živých jazykov, literárnej histórie, dejepisu a zemepisu. Pozornosť si zasluhuje jeho propagácia zdravotníckej osvety (zásady domáceho liečenia, prírodoliečby, prevencie, alopatickej liečby). V publicistike písal úvahy, state, úvodníky, v ktorých písal o politickom dianí, hospodárstve, sociálnej práci, literatúre, biografii a histórii. Agilný národný, osvetový a ľudovýchovný pracovník, člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Spolku svätého Vojtecha, vynikajúci hudobník, dirigent spevokolu, organista, huslista i tenorista v hudobných spolkoch v Pezinku i v Bratislave. Organizátor ochotníckeho divadla a Mestskej verejnej knižnice v Pezinku. Politickú aktivitu vyvíjal v intenciách Slovenskej národnej strany.
Pamiatky , pamätná tabuľa na dome, v ktorom žil, a pomenovanie ulice v Pezinku , korešpondencia v Literárnom archíve Matice slovenskej
xJán Zigmundík má na Slovensku 3 ulíc a námestí.