Izák Abrahamides (pseudonymy: Hrochotius, Hrochotský, z Hrochoti, Abrahamffy; * 1557, Hrochoť – † 30. august 1621, Bojnice) bol slovenský náboženský spisovateľ, popredný predstaviteľ slovenskej reformácie, od roku 1610 evanjelický superintendant, pedagóg a organizátor slovenského protestantského školstva.
Životopis
Narodil sa v rodine zemana a kapitána na Zvolenskom hrade Abraháma z Hrochote a jeho manželky Anny, rodenej Čurhaiovej. Vzdelanie získaval vo Zvolene, Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici, Bardejove a Mošovciach.
V Prahe dosiahol majstrovstva slobodných umení a získal titul magistra a v roku 1582 študoval ešte v Lipsku. V roku 1595 bol vo Wittenbergu vysvätený za kňaza.
Bol vychovávateľom vo Viedni, rektorom evanjelickej školy vo Zvolene, mestským notárom v Kremnici, učil na slovenských školách.
Pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene (1595-1607), potom v Bojniciach (1607-1621).
V roku 1610 sa stal jedným z prvých troch slovenských superintendentov (zvolený bol na žilinskej synode pre Tekovskú, Nitriansku a Bratislavskú župu). Zomrel v Bojniciach, kde pevne hájil záujmy reformácie a slovenského národného života v čase, keď sa iba začínal prebúdzať.
Tvorba
Jeho literárna činnosť bola úplne v službách evanjelickej cirkvi. V zahraničí sa preslávil ako autor historických a filozofických pojednaní písaných v latinčine začiatkom 17. storočia, ktoré podpisoval väčšinou ako „Hrochotius“.
x