Georg Rafael Donner

Georg Rafael Donner, zdroj wikipédia

Georg Rafael Donner (∗ 24. máj 1693, Essling, Rakúsko – † 15. február 1741, Viedeň farnosti Viedeň - Sv. Štefan; str. 04-Tod_0015; záznam je datovaný nie 15. ale 17. februára) bol rakúsky sochár, priekopník barokového klasicizmu v strednej Európe, kovorytec a medailér. V Bratislave prežil 11 najplodnejších rokov svojho života a vytvoril tu svoje vrcholné diela (hlavný oltár dómu sv. Martina, z ktorého je olovená socha sv. Martina, sochárska výzdoba kaplnky sv. Jána Almužníka v dóme sv. Martina, sochárska výzdoba kostola alžbetiniek, mariánsky oltár v kostole sv. Trojice a ďalšie).

Životopis Pochádzal zo siedmich detí rodiny tesára Petra Donnera. Už v jedenástich rokoch nastúpil ako učeň do dielne dvorného klenotníka Johanna Franze Prennera, ktorý mu poskytol vyučenie v oblasti medailérstva a kovorytectva. Ďalším učiteľom, ktorý ho zasvätil do sochárskeho remesla, bol Giovanni Guiliani, významný taliansky sochár v tej dobe pôsobiaci vo Viedni. Donner sa u neho začal učiť približne v r. 1706 a ostal u neho 4 roky. Neprebral ale jeho benátsky štýl tvorby, väčší vplyv na neho mali antické diela zo zbierok Liechtensteinov. Vo Viedni potom nastúpil aj so svojím bratom Matthiasom do dielne švédskeho medailéra Benedicta Richtera. Ten bol asi posledným Donnerovým učiteľom. Podľa niektorých názorov umelec študoval na viedenskej Akadémii v súkromnej škole Petra Strudela do r. 1714.

V roku 1715 sa oženil s Evou Alžbetou Prechtlovovú. Až v roku 1725 získal významnejšiu objednávku pre Salzburg. Koncom roku 1725 sa sem Donner presťahoval a uzatvoril zmluvu na vytvorenie jedenástich nadživotných sôch pre zámok Mirabell, ktorý bol letným sídlom arcibiskupa Františka Antona Harracha. Sochy boli umiestnené do výklenkov nového reprezentačného sálu a pomáhal mu s nimi jeho spolupracovník, viedenský sochár Jakub Schletterer.

Neskôr sa snažil dostať miesto v salzburskej mincovni, kde ostal len krátko, kvôli nezhodám so spolupracovníkmi. Zachovalo sa niekoľko mincí a medailí s vyobrazením portrétov arcibiskupa Františka Antonína Harracha a arcibiskupa Leopolda Antona Firmiana. V roku 1727 pracoval v Linci pre brata salzburského arcibiskupa, Jana Josefa Harracha. Tu vytvoril nadživotnú sochu sv. Jána Nepomuckého. Donner sa potom vrátil späť do Viedne, no krátko na to prijíma pozvanie od ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho do Bratislavy. Esterházy bol jeho mecénom a v Bratislave mu zriadil vlastnú zlievareň. V meste, ktorému zanechal vrcholné diela svojej tvorby, sa cítil ako cudzinec a nikdy tu nezískal postavenie, ani majetok, ktoré by zodpovedali kvalitám jeho umenia. Podľa kunsthistoričky Márie Pötzl-Malikovej, za to mohli jeho osobné vlastnosti, plachosť, uzavretosť a neohrabané vystupovanie. Uznania sa mu vo vyšších kruhoch nedostávalo napriek tomu, že žal úspech a jeho žiaci a nasledovníci si ho vážili a obdivovali.

Viac na wikipédii.

Georg Rafael Donner má na Slovensku 1 ulíc a námestí.

Zoznam ulíc

  1. Donnerova, Bratislava
Kategórie: Narodenia 24. mája, Narodenia v 1693, Osobnosti z Viedne, Úmrtia 15. februára, Úmrtia v 1741, .
Chýba vám nejaká osobnosť? Uistite sa, že má svoju stránku na slovenskej wikipédii a pridajte ju do kategórie Osobnosti s ulicami. Zmeny sa za pár dní prejavia automaticky aj tu.
Všetky osobnosti na epsilon.sk. Zdrojom dát je Openstreetmap a wikipédia, dáta sú šíriteľné pod licenciou Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported.
ε epsilon logo