František Hečko (pseudonymy Rastislav Zvončiansky, Elena Rubačová, Marek Habdža, Štefan Čulek a i.) (∗ 10. jún 1905, Suchá nad Parnou – † 1. marec 1960, Martin) bol slovenský básnik, prozaik, redaktor a publicista, manžel slovenskej spisovateľky Márie Jančovej. Je básnikom a prozaikom slovenského sedliactva.
Životopis Narodil sa ako najstarší syn v rodine malého sedliaka a vinohradníka v Suchej nad Parnou. Študoval vo vinohradníckej škole v Modre, v Bratislave, na strednej pôdohospodárskej v Košiciach a vo vyššej družstevnej škole v Prahe.HEČKO, FRANTIŠEK: Svätá tma ; Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1963, strana 211, riadok 8 a nasl. Pracoval na veľkostatku a na Ústrednom družstve v Bratislave, neskôr bol redaktorom viacerých novín a časopisov (Hospodársky obzor, Roľnícke noviny a i.). Po ukončení 2. svetovej vojny pracoval ako ľudovovýchovný referent a redaktor časopisov a edícií vychádzajúcich v Matici slovenskej (Matičné čítanie, ] a iné) a napokon i ako šéfredaktor Matičného čítania. Pôsobil tiež vo Zväze slovenských spisovateľov a v rokoch 1954 – 1956 sa stal tiež jeho predsedom. Často sa sťahoval (Vozokany, Veľké Leváre, Bernolákovo, Martin, Bratislava, a iné). Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Tvorba Svoje prvé literárne diela (poéziu i prózu) začal publikovať v časopisoch (Mladé prúdy, Svojeť, LUK, Slovenské pohľady, Tvorba, Elán a i.). Je autorom básní so sociálnymi motívmi, intímnej lyriky a sociálnych románov, tematicky čerpajúcich z prostredia dediny a z obdobia druhej svetovej vojny. Venoval sa tiež publicistickej činnosti s národohospodárskou a kultúrnovýchovnou tematikou. Svojou tvorbou sa radí k literárnemu smeru socialistický realizmus.
Diela Poézia *1931 – Vysťahovalci, zbierka časopisecky vydaných básní *1942 – Na pravé poludnie, zbierka básní *1946 – Slovanské verše, zbierka básní
x