Emil Benčík (∗ 20. január 1933, Zlatno) je slovenský novinár, spisovateľ a prekladateľ. Ako šéfredaktor literárno-dramatického vysielania Slovenského rozhlasu zaviedol na Slovensku rozhlasový žáner fíčer. V 50-tych rokoch bol súčasťou významnej novinárskej generácie ako redaktor v denníku Smena. Z jeho iniciatívy a pod jeho vedením vznikol a 17 rokov sa vysielal prvý slovenský rozhlasový rodinný seriál Čo nového, Bielikovci. ktorý získal takmer 2 milióny stálych poslucháčov. Emil Benčík počas 40-ročného pôsobenia v Slovenskom rozhlase autorsky pripravoval publicistické cykly relácií o významných osobnostiach Slovenska Ľudia, fakty, udalosti, Sólo pre ..., Takí sú rozhlasáci. Je autorom mnohých umelecko-publicistických, dokumentárnych, dramatických i literárnych pásem a rozhlasových fíčrov.
Za svoju literárnu a žurnalistickú tvorbu bol Emil Benčík vyznamenaný viacerými oceneniami, medzi inými prestížnou medzinárodnou Cenou Egona Erwina Kischa za jeho knihu Králi ducha.http://www.rozhlas.sk/Oceneny-Emil-Bencik?l=1&c=0&i=21173&p=1 Ako prvý, a dodnes jediný autor získal Cenu Vojtecha Zamarovského za rozhlasovú tvorbu.
Životopis Emil Benčík sa narodil 20. januára 1933 v obci Zlatno pri Zlatých Moravciach. Vyštudoval slovenský a ruský jazyk na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vyučoval na ZDŠ v Lokci a na Pedagogickom gymnáziu v Krupine. V rokoch 1956 – 1958 bol redaktorom v denníku Smena. Od roku 1958 do 1971 pôsobil vo Varšave ako zahraničný korešpondent denníka Smena, lektor slovenského jazyka a vedúci redaktor časopisu Poľsko. Od roku 1971 do 1990 bol šéfredaktorom Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania Československého rozhlasu v Bratislave. Od roku 1990 do 1998 bol redaktorom Redakcie umelecko-dokumentárnej publicistiky Slovenského rozhlasu.
Tvorba Z jeho iniciatívy a pod jeho vedením sa 17 rokov vysielal prvý slovenský rodinný rozhlasový seriál Čo nového, Bielikovci.
x