Edvard Beneš

Edvard Beneš, zdroj wikipédia

Prof. PhDr. et JUDr. Edvard Beneš (∗ 28. máj 1884, Kožlany - † 3. september 1948, Sezimovo Ústí) bol český politik, diplomat, právnik a filozof, ktorý zastával popredné miesto v prvom česko-slovenskom odboji a následne viaceré vrcholové štátne funkcie v Česko-Slovensku – funkciu ministra zahraničných vecí v rokoch 1918 - 1935, predsedu vlády v rokoch 1921 - 1922 a prezident v rokoch 1935 - 1938 a 1939 - 1948, pričom v rokoch 1939 - 1945 bol vedúcim predstaviteľom druhého česko-slovenského odboja (od roku 1940 oficiálne titulovaný ako prezident). Počas prvej československej republiky bol členom Československej strany národne socialistickej. Patril k zástancom ideológie čechoslovakizmu.

Život a politika 1884-1914: Mladosť a štúdiá Edvard Beneš sa narodil v Kožlanoch pri Plzni ako najmladší syn roľníka Matěja Beneša a Anny Petronily (10. dieťa). Jeden z jeho súrodencov sa neskôr stal politikom, volal sa Vojta Beneš. V mladosti študoval najprv na gymnáziu v Prahe-Vinohradoch (1896–1904; býval v dome rodiny Oličových, spriatelenej s jeho priateľkou a neskôr manželkou Hanou ), po maturite na Filozofickej fakulte pražskej Karlovej univerzity. Od roku 1904 študoval vo Francúzsku na Sorbonne a Slobodnej škole politických vied (École Libre des sciences politiques), v roku 1907 v Berlíne. V roku 1906 sa v Paríži zasnúbil s jeho budúcou ženou Hanou a zmenil si meno z Eduard na Edvard.]  Štúdiá Edvard Beneš zakončil v roku 1908 v Dijone doktorátom práv s doktorskou prácou na tému "Problém rakouský a otázka česká, Studie o politických bojích slovanských národů v Rakousku", o rok neskôr potom v Prahe zložil rigorózne skúšky. 6. novembra 1909 si vzal za ženu Hanu Benešovú (rodenú Annu Vlčkovú). Svadba bola na pražských Vinohradoch v kostole sv. Ľudmily. Tri roky vyučoval na obchodnej akadémii v Prahe, od roku 1912, po tom, ako sa habilitoval v obore filozofie, prednášal ako docent na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Počas obdobia Rakúsko-Uhorska nemala česká univerzita ani jej Filozofická fakulta svoju vlastnú budovu a prednášky i semináre sa konali na rôznych miestach v Prahe. Edvard Beneš prednášal v Krakovskej ulici, v Klementíne.

1914–1918: Prvá svetová vojna Po vypuknutí prvej svetovej vojny organizoval český vnútorný odboj proti Rakúsko-Uhorskej monarchii v organizácii Maffie. Zaisťoval spojenie odboja s T. G. Masarykom, ktorý bol v exile vo Švajčiarsku. 1. septembra 1915 odišiel do zahraničia, kde spolupracoval s Masarykom a M. R. Štefánikom PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 19 - 25, 87 . V Paríži organizoval zahraničný protirakúsky odboj a reorganizoval kuriérnu službu pre spojenie s domácim odbojom. Usporiadal cyklus prednášok o Slovanstve na parížskej Sorbonne a propagoval česko-slovenský politický program radom článkov vo francúzskych novinách. V roku 1916 sa Edvard Beneš podieľal na ustanovení Československej národnej rady, v ktorej zastával miesto generálneho tajomníka. Spoločne so Štefánikom získal súhlas dohodových mocností na zakladanie česko-slovenských vojenských jednotiek a prispel tak ku vzniku samostatných légií vo Francúzsku, Rusku a Taliansku, ktoré sa úspešne zapojili do bojov prvej svetovej vojny. Dôležitým výsledkom Benešovej diplomacie bolo uznanie Československej národnej rady ako predstaviteľky nového štátu Francúzskom, Veľkou Britániou a Talianskom.

1918–1938: Medzi dvoma vojnami Po vyhlásení zvrchovanosti Česko-slovenskej republiky 28. októbra 1918 bol menovaný ministrom zahraničia vo vláde Karla Kramářa, domov sa vrátil v septembri 1919. V Paríži okrem iného dohodol nové hranice štátu na juhu Slovenska (pozri aj Parížska mierová konferencia, 1919). Edvard Beneš pomáhal zakladať Spoločnosť národov, bol jej podpredseda, člen Rady a predseda (1935). Presadzoval politiku kolektívnej bezpečnosti. Od počiatku sa orientoval na povojnovú európsku veľmoc Francúzsko, s ktorým v roku 1924 Česko-Slovensko uzavrelo spojeneckú zmluvu, a na krajiny Balkánu, Rumunsko a Juhosláviu, s ktorými zmluvne vytvoril obranný systém, tzv. Malú dohodu.

x

Viac na wikipédii, wikidata Q152274.

Edvard Beneš má na Slovensku 0 ulíc a námestí.

Kategórie: Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach, .
Chýba vám nejaká osobnosť? Uistite sa, že má svoju stránku na slovenskej wikipédii a pridajte ju do kategórie Osobnosti s ulicami. Zmeny sa za pár dní prejavia automaticky aj tu.
Všetky osobnosti na epsilon.sk. Zdrojom dát je Openstreetmap a wikipédia, dáta sú šíriteľné pod licenciou Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported.
Spracoval Michal Páleník, ε epsilon logo